Výcvikový deň duričov v PZ Kukučka

Výcvikový deň duričov v PZ Kukučka

Výcvikový deň duričov

Poľovné psy patria neodmysliteľne k poľovníctvu už od nepamäti. Kto mal niekedy poľovné psa, vychovával ho a venoval sa mu od šteňaťa, dá mi za pravdu, že je to krásna, no zároveň ťažká cesta, kým sa vám podarí vychovať z neho „poľovného parťáka“, na ktorého sa môžete spoľahnúť pri každej jednej návšteve revíru, či už pri dohľádávkach,  spoločných poľovačkách alebo len tak pri individuálnych potulkách lesom. Samozrejme k tomu neodmysliteľne patrí to, aby ste so svojím štvornohým „kamošom“ absolvovali aspoň jednu skúšku z poľovnej upotrebiteľnosti. Samotné skúšky sú tvorené viacerými disciplínami, začínajúc poslušnosťou a končiac ukážkou poľovných zručností psov. Možno to vyznieva jednoducho, no každá skúška dokonale preverí schopnosti nie len psa ale aj jeho majiteľa. Takže úspešne zvládnuť  takéto skúšky nie je vôbec  jednoduché.  Práve preto sme sa spoločne s Matejom Kučerom rozhodli, že usporiadame v našom PZ výcvikový deň, na ktorom si budú môcť hlavne mladí a neskúsení vodiči vyskúšať spolu so svojimi psami jednotlivé disciplíny duričských skúšok. Prípravy na tento deň začali výberom vhodnej lokality, kde by sme mohli pripraviť dráhy, po ktorých budú ťahané umelé stopy. Keďže sa v našom PZ v ostatných rokoch nič podobné neorganizovalo, mali sme aj my dvaja len teoretické vedomosti o tom, kde by sa našla lokalita, do ktorej by sme zmestili minimálne desať stopových dráh. Nakoniec sme po vyše týždňovom prečesávaní celého revíru našli to, čo sme potrebovali. Lokalita Beňove Včely – Doliny sa stala na ďalšie dva týždne naším domovom. No nakoniec sme 6.7.2019 ráno o 3:30 s radosťou kráčali ešte tmavým lesom, na opaskoch sa nám hompáľali farbiarske dreváky spolu s diviačími raticami a trošku unavení, ale plní očakávania, sme smerovali k prvým stopovým dráham. Zhruba po tri a pol hodine sme pozerajúc sa na vychádzajúce slnko spokojne sedeli na kraji lesa. Dymiaca cigareta, ktorú spokojne bafkal Maťko a teplé slnečné lúče boli jasným signálom, že sme pripravení. Zhruba o hodinku sme už vítali pri našej chate v Suchom potoku prvého účastníka Jána Kuzmu so sučkou tatranského duriča Ketty.  Keďže všetci prišli na čas, mohli sme o 9:00 zahájiť náš prvý výcvikový deň. Po úvodnom príhovore nášho hospodára Ing. Petera Mittera st. sme spolu s Maťom predstavili  účastníkom aj všetkým prítomným harmonogram dňa a následne sme už kráčali spoločne k prvej umelej stope. Túto stopu aj s odborným výkladom vypracoval hlavný rozhodca Peťo Filip so svojou sučkou. Pre mnohých to bolo po prvýkrát, čo mohli naživo vidieť prácu s farbiarskym remeňom a prácu psa „profesionála“,  ako neúnavne smeruje za svojím cieľom.  Keď sme sa úspešne všetci dostali až na koniec stopy, sučka už neúnavne hlásila diviaka, ktorý stál na konci stopy. Ak sa v duchu pýtate, ako je možné že tam stál nejaký diviak, tak vám to hneď objasním. Ešte pri samotných prípravách výcvikového dňa skrsol Maťovi v hlave nápad, ako by sme psom oživili tento deň. Zaujať ich mal okrem živých diviakov v oplôtku aj náš vypchatý diviak. Tak sme sa teda vo štvrtok pred výcvikovým dňom zišli u mňa doma a popri krájaní mäsa na guľáš sme začali znovu oživovať nášho figuratívneho diviaka. Toto majstrovské dielo sme dokončili zhruba o druhej ráno. Či sa nám to podarilo, môžete posúdiť nižšie v našej obrázkovej galérii.  Ale vráťme sa späť k výcvikovému dňu. Po ukážkovom vypracovaní stopy Peťom Filipom si prešiel každý vodič sám so svojím psíkom stopu, ktorú si vyžreboval na začiatku, samozrejme nasledovaný Peťom Filipom, ktorý bol každému nápomocný pri postupnom vypracovávaní stôp a následne na konci stopy spolu s Jánom Horniakom každého ohodnotili a odovzdali zálomky po úspešnej dohľadávke.



Po úspešnom dokončení aj poslednej stopy sme sa pobrali na chatu, kde nás už čakal výborný guľáš. Ešte predtým, ako sme sa všetci pustili do jedenia, sme si prešli disciplíny, vodenie na remeni, správanie sa na stanovišti, správanie pri zastrelenej zveri a odloženie. Zhruba hodinová guľášová pauza potom vliala nové sily nám, všetkým zúčastneným a hlavne psíkom a tak sme sa mohli všetci spolu pobrať do neďalekého diviačieho oplôtku na Dobrej Nive. Tam sa všetky psíky do sýtosti vyšantili pri dvoch diviakoch, dokonca niektoré musel náš „oplôtkový“ sprievodca Ľubo Krúdy chytať do psieho podberáka, lebo sa im nechcelo dobrovoľne opustiť oplôtok.



Po zhruba dvoch hodinách sme všetci zamierili späť na chatu, kde sme už mohli odovzdať každému vodičovi a psíkom účastnícky diplom a slávnostne ukončiť náš výcvikový deň. Keďže ukončenie trvalo až do neskorých večerných hodín, až na druhý deň sme s miernou bolesťou hlavy prišli poupratovať chatu a s novou víziou a silou do organizovania ďalších kynologických akcii hrdo zakričať Kynológii zdar!!!

PS: Veľká vďaka patrí rozhodcom Peťovi Filipovi a Jánovi Horniakovi za ich odborný výklad a rady, PZ Päť Vrchov za bezodplatný prenájom diviačieho oplôtka, Radovi Vrbovi a Jožkovi Ližbetinovi pre ich konzultácie a rady ohľadom organizácie, OPK Krupina, OPK Zvolen, PZ KUKUČKA  a všetkým našim kamarátom, ktorí nám pomáhali pri organizácii.

 

                                                                                                                    Ing. Peter Mitter ml.

       

Fotogaléria: